reklama

Prečo mi Švédi neprikázali karanténu a čo s tým má Pipi Dlhá Pančucha

Švédska nereštriktívna stratégia v boji proti koronavírusu je spájaná s demografickými, zamestnaneckými a kultúrno-politickými špecifikami krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Bytovka, v ktorej v Malmö bývam sa nachádza v bezprostrednej blízkosti najrozľahlejšieho parku v meste. Keďže sa s každoročným zvýšením číslice v mojom veku priamo úmerne predlžuje čas, ktorý trávim vyzeraním z okna, viem so stopercentnou istotou potvrdiť, že koncentrácia ľudí v parku sa oproti februáru markantne zmenila. Ľudí je tam už od minulého mesiaca, tak od oka, asi o dvesto percent viac.

Denné svetlo je totiž k dispozícií celých dvanásť hodín, čo je v porovnaní s februárovou svetlou štvorhodinkou vítaným odchodom zimnej depresie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je máj a v kontraste s fotografiami opustených ulíc slovenských miest a statusov z nútenej štátnej karantény je škrekot detských individuí pod mojim oknom pravidelnou dávkou reality, že pandémia, v ktorej žijem ja, je na míle vzdialená od tej, v ktorej v posledných mesiacoch žilo Slovensko. V dobe keď Igor Matovič hovoril o zavedení celoštátneho blackoutu, v Švédsku svoj blackout prežíval každý individuálne, v sobotu ráno v posteli, po piatkovom výjazde do krčmy.

V Malmö pobývam zatiaľ len niekoľko mesiacov a stále mi chýba prirodzené vžitie sa s okolím a porozumenie miestnym reáliám. Aj kvôli tomu ma niekoľko týždňov mátala zvedavosť, prečo mi švédska vláda nezriadila žiadnu karanténu. V čase, keď všade v Európe si medvede, mamuty a srnky podmaňovali epidémiou vyprázdnené ulice miest, v Malmö si homo sapiens sapiens stavalo prvé tohtoročné letné terasy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdanlivo nepochopiteľná švédska koronastratégia má ale silný kontextuálny základ. Švédsko má v porovnaní s európskym priemerom takmer päťkrát nižšiu priemernú hustotu obyvateľstva. Navyše aj vo veľkých mestách s vysokou hustotou obyvateľstva sú najrozšírenejším modelom bývania jednočlenné domácnosti, čím sa riziko nákazy spôsobené bezprostrednou blízkosťou jednotlivých členov v domácnosti výrazne znižuje.

Hustota obyvateľstva v menších mestách a na vidieku je samozrejme ešte oveľa nižšia. Pre Švédov teda nie je nič nové, že sociálny život sa aj v neapokalyptických podmienkach zužuje na niekoľko pár ľudí v práci a susedov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci sa odborný tím švédskeho hlavného epidemiológa Andersa Tegnella pozerá na rovnaké dáta o rýchlosti šírenia nákazy ako epidemioligické tímy z ostatných európskych štátov, zdá sa, akoby sa na grafy dívali z obrátenej áštvorky.

Dátová analýza a predpovede budúceho vývoja ich priviedli k odlišným záverom a rozhodnutiam. Namiesto aktívnej participácie štátu pri zabezpečovaní sociálnej izolácie obyvateľstva bola stratégia nasmerovaná na zaistenie pripravenosti nemocníc a zdravotníckych zariadení. Švédi v tomto neskúšali šťastie. Pripravovali zdravotníctvo na náporové situácie.

Švédi totiž veľmi rýchlo pochopili, že bez hotovej vakcíny sa nákaza bude v tak internacionalizovanej krajine šíriť bez ohľadu na to či bude dočasne dekcelerovaná, a to i tak vo vysoko kontrolovaných karanténnych podmienkach. S pohŕdaním k rýchlym výsledkom v neudržateľnom móde správania sa si zadali úlohu dostať Švédsko na hodnoty, hoci nenulové, ale na krivku dlhodobo a dostatočne vyrovnanú, až pokým vedecký výskum nebude schopný poskytnúť viac odpovedí na charakter a správanie sa koronavírusu v organizme.
 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na rozdiel od Slovenska sa Švédi pritom mohli spoľahnúť na už vtedy efektívny a reakcie schopný zdravotný systém. Využili výhody stavu nemocníc s dobrým technickým a personálnym vybavením. Proste netunelujú.

V záujme plnenia zadanej úlohy bolo pre udržanie zdravotníckych pracovníkov prvého kontaktu v práci, ponechanie základných škôl a škôlok otvorených jednoznačným krokom vlády. Navyše, v intervale jedného týždňa bola kapacita jednotiek intenzívnej starostlivosti zvýšená o viac ako sto percent. Z predkoronových 526 na aktuálnych 1200 lôžok.

Tradícia silnej pozície odborov na pracoviskách bola zložkou v švédskej pandemickej rovnici.

Bezpečné podmienky v práci, snaha k úprave pracovného času a potreby fyzickej prítomnosti zamestnancov na pracoviskách sa hneď v úvode epidémie stali primárnou agendou odborárskej aktivizácie k vyjednávaniam.Home office, dištančná práca, alebo v prípade ich nemožnosti aspoň zabezpečenie odbormi odobrených bezpečných pracovných podmienok boli pre mnohých Švédov zriadené ešte začiatkom marca, kedy všetky sociálno-ekonomické opatrenia vlády súvisiace s mitigáciou epidemických dopadov boli len v prípravných fázach.

Vláda necítila taký tlak verejnosti, aby počas koronakrízy výraznejšie reagovala na novovzniknutú situáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ten vzťah je totiž pravidelne a dlhodobo definovaný rovnocennou pozíciou manažmentu a odborov. Silná pozícia švédskych odborov však nebola sformovaná zo dňa na deň. Koncept aktívneho sociálneho partnerstva je desaťročia podporovaný sociálno-demokratickou vládou a početným členstvom v odboroch. Preto aj v kontraste s niektorými slovenskými zamestnávateľmi, švédski vedúci tu neskúšali triky na zamestnancov, dúfajúc, že nemajú úplne jasno v svojich právach. 

Aktívna spolupráca odborov a zamestnávateľov na odvetvových úrovniach sa dá preto považovať za bezkonkurenčne najúspešnejšiu zložku v zmierňovaní zdravotných a sociálnych následkov koronakrízy v Švédsku. Ak Švédi ostávali doma, bolo to tak vďaka rýchlej reakcii početných a hlasných odborov.

Napokon, najprekvapujúcejším zistením môjho karanténneho výskumu o švédskej stratégií bola dôležitosť princípu vzájomnej dôvery medzi štátnymi orgánmi a obyvateľmi. Na jednej strane dôveryhodné švédske štátne inštitúcie, kde korupcia a netransparentné politické nominácie sú takmer neexistujúci problém, na druhej strane ochota občanov zdieľať, na európske pomery nevídane veľa osobných údajov, kedy sa úradník v pár klikoch vie dozvedieť koľko izieb má byt, v ktorom bývate, vašu telesnú výšku, aj celú históriu predpísaných liekov. 

Pipi Dlhá Pančucha a pán Nilsson
Pipi Dlhá Pančucha a pán Nilsson (zdroj: Zdroj: DPA)

Z kultúry vzájomnej dôvery štát chápe svoje miesto v spoločnosti len ako zabezpečovateľa sociálno-hospodárskeho blahobytu a garanta občianskych slobôd. S výnimkou oficiálne zverejnených odporúčaní, vláda ani počas koronakrízy nevidela dôvod na to, aby sa výraznejšie odklonila od svojho antivynucovacieho politického étosu. Štát má totiž prednastavený mód prístupu k obyvateľom ako k rozumným aktérom. Už desaťročia je kultúrnym príkladom k občianskej výchove mladých Švédov národná hrdinka Pipi Dlhá Pančucha – emancipované, svojpomocné a dôvtipné dievča so zmyslom pre spravodlivosť a úctou k všetkému živému. Aj počas koronakrízy. 

Z politického hľadiska švédske autority stavili na to, čo im ide najlepšie - kvalitné zdravotníctvo a udržiavanie vysokej životnej úrovne obyvateľstva. Vypustili to, čo nie je vžité v švédskej politickej kultúre, a to reštriktívny prístup k občianskym slobodám. Na Pipi sa predsa dá vždy spoľahnúť.

No lenže,

vnútorná a medzinárodná kritika švédskej stratégie v boji proti koronavírusu je adekvátnou reakciou. Miera úmrtnosti na COVID-19 je v Švédsku jedna z najvyšších v Európe. Proti vládnej stratégií sa otvoreným listom vyhradilo viac ako 2300 švédskych akademikov. 

Švédsko prehráva. Z pôvodnej iba neotrodoxnej stratégie sa stáva blamáž s následkami straty na ľudských životoch.

Ešte pred tým, ako tu švédsku stratégiu finálne odsúdim, chcem sa zamyslieť nad možnosťami záchrany švédskej reputácie. No, možnosťami - nemožnosťami. Proste druhá vlna epidémie. Švédsko kvôli kríze ekonomicky utrpí, ale kvôli uvoľnenej stratégii trochu menej ako ostatní.

Hoci neradostné predpovede o švedskom prepade ekonomiky o 6,9 percenta v 2020 a jeho čiastočnom znížení na 4,6% v 2021 neslúžia k švédskej cti, do dnešného dňa je nárast nezamestnanosti v Švédsku nekompromisne najnižší v celom škandinávskom regióne.

Druhá vlna epidémie a prakticky celá doba čakania na použiteľnú vakcínu, počas ktorej sa bude koronavírus tak či onak šíriť naďalej, nie je už len kvôli prístupu "business as usual" pre Švédov takou nepredstaviteľnou výzvou, ako by bola pre štáty, ktoré vystavali svoje výsledky na prísne reštriktívnej stratégií, ktorá je aspoň v blízkej budúcnosti, ťažko reprodukovateľná (Ahoj, Igor!). Stojí to ale za tie stratené životy? Absolútne nie. Stojím o potenciálnu záchranu švédskej reputácie kvôli nástupu druhej vlny? V žiadnom prípade. Radšej, nech je už tak, ako už je. 

Dajme pekný záver. V živote človeka sú chvíle, kedy, ako môj kamarát raz zhrnul, príklad švédskej odpovede na pandémiu koronavírusu nám napriek jej nebetyčným zlyhaniam ukazuje sympatický ideál rovnocenného partnerstva medzi štátom a jeho občanmi. Toto partnerstvo si ale vyžaduje efektívnu transparentnosť vlády a zodpovednú, empatickú spoločnosť. 

Barbora Majdišová

Barbora Majdišová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Väčšinou píšem z Folkets parku v Malmo.politika I náboženstvo I sociálna spravodlivosť I odborové hnutia I progresivizmus I vládna transparentnosť I Švédsko Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu